HISTÓRIA

HISTÓRIA

Počiatky a vznik evanjelického cirkevného zboru v Lučenci do r. 1783.

Reformácia sa do Novohradu dostala zásluhou šľachty a vtedy platného princípu “Cuius regio, eius religio” (čia pôda, toho náboženstvo), ale aj pod vplyvom študentov, ktorí sa vracali zo zahraničných univerzít do Novohradu. Bohuslav Tablic spomína, že najstaršie annále seniorátu (kontubernia?) z r. 1524 – 1629 vzala skaza v r. 1663.

Martin Luther (1483-1546) a Filip Melanchton (1497-1560) položili základy protestantizmu – evanjelického augsburského vyznania 25.6. 1530 na sneme v Augsburgu. Reformáciu v Novohrade prijal šľachtický rod Balassovcov (okolo r. 1537), ktorí na svojom panstve prijali aj protestantských kňazov.

V lučenci prijali reformáciu v r. 1557, keď podľa záznamov väčšina obyvateľov prestúpila na protestantskú vieru a zriadili aj evanjelickú školu. Iní autori dávajú prijatie reformácie za rok 1560.

V roku 1590 bola založená evanjelická mestská latinská škla v Lučenci, ktorú navštevovali evanjeli a kalvíni. V r. 1590 – 1608 obsadili a používali evanjelici pôvodný rímsko – katolícky kostol i faru. Večera Pánova sa prijímala pod obojakým spôsobom, zaviedla sa čeština ako bohoslužobný jazyk, nastalo zjednodušenie bohoslužieb a výzdoby kostolov.

Po r. 1608 sa väčšina obyvateľstva Lučenca priklonila ku kalvínskemu smeru. Okolnosti prestupu nie sú známe. Evanjelická obec sa však aj potom držala v počte asi 800 duší.

Po roku 1666 zriaďuje rod Bulyovszkých v Lučenci súkromnú evanjelickú školu. Po odhalení Wesselényiho sprisahania bolo v roku 1674 pred bratislavský súd predvolaných z Novohradu 41 protestantských kňazov a 2 učitelia. Niektorí kazatelia boli odsúdení na smrť, predaní na galeje, kde aj zomreli.

V tomto období v Novohrade dozerali na evanjelické a kalvínske zbory katolícki biskupi a archidiakoni. Šopronský snem z r. 1681 obnovuje náboženskú slobodu. Protestantom zostali kostoly a školy s farármi a dôchodkami, ktoré mali dovtedy v držbe. Tzv. artikulárne kostoly v Maškovej a Fiľakove mohli evanjelici vystavať resp. opraviť. Evanjelický zbor v Lučenci potom počas veľkých sviatkov navštevoval kostol v Maškovej.

V r. 1700 bol magistrát mesta zostavený výlučne z kalvínov. Kalvínska cirkev a mesto sa stotožňovali za jedno. Toto obdobie bolo ťažkým obdobím pre evanjelikov v Lučenci, nakoľko ich práva boli potláčané. Napriek menšinovému pomeru a útlaku, uvažovali nad výstavbou chrámu. Avšak kvôli zlej politickej situácii a morovej epidémii ešte mnoho rokov nebola naplnená táto túžba.

V r. 1759 zaniklo v Lučenci evanjelické gymnázium a väčšina študentov prešla na kalvínske gymnázium. Z 12. 11. 1772 pochádza aj rozhodnutie stoličnej deputácie – protestantské cirkvi od toho dňa podliehali katolíckemu farárovi! Od r. 1778 mohli evanjeli menovať jedného učiteľa na kalvínske gymnázium.

Keď cisár Jozef II. vydal 21. októbra 1781 Tolerančný patent, ožila znovu myšlienka stavby kostola a zriadenia evanjelickéeho zboru v Luťenci. V r. 1782 ev. zemania a občania podali žiadosť na stavbu chrámu a zriadenie ev. zboru s farárom a učiteľom.

Napriek prekážkam, ktoré realizácii zámeru kládli katolícke kruhy, vypočuli si konečne2. 12. 1782 lučenský evanjelici so slzami v očiach najvyšší rozkaz cisára Jozefa II., ktorý povoľuje zriadenie ev. zboru v Lučenci, vyvolenie farára a učiteľa.

Po vypracovaní plánov budúceho ev. kostola bol dňa 1. mája 1783 položený jeho základný kameň. Do základov boli použité aj kamene z bývalého cisterciátskeho kláštora a Jiskrovej pevnosti z r. 1451 z Opatovej.

Lučenský ev. zbor postavil kostol podľa vtedajších predpisov – bez veže a s vchodom z ulice. Chrám bol posvätený 30. novembra 1784.Ku klenotom zboru patrí od počiatku neskorobarokový tepaný a pozlátený kalich s patenou. Evanjelická škola bola postavená pri kostole.

Evanjelická cirkev v Lučenci od r. 1783 do vzniku prvej Československej republiky.

Cirkevné udalosti a činnosti zboru v tomto období sa dajú najlepšie sledovať podľa pôsobenia 13 evanjelických farárov.

ONDREJ SCHWANDTNER (1783-1801) uvádzame roky pôsobenia týchto farárov v Lučenci) Počas jeho pôsobenia bola postavena škola, fara, i kostol  a začala sa viesť matrika narodených, sobášených a zomretých. Taktiež boli k Lučencu pričlenené fílie. Zvon kostola pochádza z roku 1789. V hornej časti je dekorovaný pásom jemného vegetatívneho ornamentu, nesie nápis s datovaním.

Prvá štvrtina 19. storočia bola charekterizovaná častými zmenami farárov v Lučenci. Príčinou týchto zmien bol nízky kňažský dôchodok, ale aj to, že zbor bol trojrečový – slovenský, maďarský, nemecký.

SAMUEL STANČEK (1801-1805) Počas jeho pôsobenia boli položené základy veže kostola (1803).

ŠTEFAN HOSZÚ (1805-1808) Za jeho pôsobenia bola dokončená veža kostola.

SAMUEL MOLITORIS (1808-1813) Počas jeho pôsobenia vznikla prípravka na gymnázium.

JÁN SAMUEL BENCÚR (1813-1820) Je autorom dvoch učebníc pre žiakov.

JÁN RUMAN (1820-1825?)

SAMUEL FREČKA (1825-1839) V r. 1827 bolo zriadené evanjelické seniorátne gymnázium v Lučenci. V r. 1838 z 3127 obyvateľov bolo 936 evanjelikov a v Tuhári 388. Zbor mal v tomto období pomerne stabilnú pozíciu.

ĽUDOVÍT PEKÁR (1839-1856) Vo februári 1844 otvoril prvú detskú opatrovňu v Lučenci, v ktorej už o 3 roky bolo 125 detí. Ruský generál Grabbe dal rozkaz 8. a 9. augusta vypáliť Lučenec a tak vyhorel kostol i fara. Zbor utrpel stratu 24.000 zlatých. Počas pôsobenia Pekára však boli kostol, fara i škola obnovené.

ANDREJ STEHLO (1857-1865) Vďaka nemu kostol dostal v r. 1857 do daru od Františka Kubínyiho oltárny obraz a zásluhou Jána Kunszta aj krstiteľnicu. Rovnako veža bola konečne dostavaná a zakrytá, fara obnovená a hospodárske stavby opravené.

História evanjelického zboru v r. 1918-1938

Prakticky od r. 1896 sa konali služby Božie len v maďarčine, slovenskí evanjelici sa schádzali v súkromnom byte. Prvé služby Božie v slovenčine sa konali5.1. 1920. Pri sčítaní obyvateľov v r. 1921 bolo v Lučenci 12.417 obyvateľov, z toho 2.250 evanjelikov. V r. 1922 bola vykonaná genrálna oprava kostola. V máji 1927 sa konala v kostole vysviacka organu (v poradí už tretieho). Nástroj dodala firma Ján Tuček z Kutnej Hory za 84.000kč.

Ev. zbor v Lučenci pošas 2. svetovej vojny

V zmysle viedenského verdiktu (2.11. 1938) bol Lučenec a 30 obcí Novohradu pripojený k Horthyovskému Maďarsku. Maďarské vojská obsadili Lučenec a maďarčina bola opäť úradnou rečou. Aj v obsadenom Lučenci viedol zbor svoj bohatý život, ale samozrejme pod maďarskou kuratelou.

Slovenská evanjelická cirkev v Lučenci po roku 1945

Po oslobodení bolo mesto opäť pripojené k Československu a zborový život sa opäť štandardizoval. Počas pôsobenia ĽUDOVíTA JAROSLAVA HRDLIČKU (1948-1970) bol kostol dvakrát opravovaný (1950-1951 a 1967-1968) Bolo nainštalované elktrické kúrenie, zdvojené okná, položená nová podlaha( celkové náklady 450.000kčs) a v r. 1970 sa uskutočnila aj generálna oprava fary (nákladom 140.000kčs). Farár Hrflička bol publikačne činný, prispieval do náboženských časopisov. Po komunistickom prevrate v r. 1948 boli všetky cirkevné majetky okrem kostola a fary zoštátnené a nastalo prenasledovanie a kontrolovanie duchovných i veriacich.

V rokoch 1971-1982 bol ev. farárom v Lučenci JÚLIUS LANŠTIAK.

V rokoch 1982-….. bol evanjelickým farárom v Lučenci JÁN RAJTÓK.

Prebrané z knihy JOZEF DRENKO: Evanjelický cirkevný zbor v Lučenci, vydané 1996

Krátené pripravil: Mgr. JOZEF HORŇÁK